Ranné zrnenie
Toľko prstov a len jeden pár očí.
Pich – Kyklop
Oči polomáčané v horkej tme.
Pich – Slepá baba
Gaštanom stanovený uhrančivý odtieň.
***
Smieško ti visí na tvári ako obraz v porcelánovej galérii
v zamrznutom ráme rána.
***
Čerstvý závan kofeínu očeše prvé slová:
„Melieme, melieme kávu. Prvé slovo von!“
Na oblaku z cigaretového dymu, anjel vyletel z komína.
***
Krokuješ v zlatých papučkách izbu:
„Á raz, á dva a pól – severný.“
Len priesvitná koža a mokré vlasy.
Vidno do teba ako do akvária.
Výstavná expozícia.
***
V tichu trávnatého dopoludnia trúbia na ústup
posledné zo zabudnutých oblakov.
Počuť len paralelné údery dvoch kotlov,
keď v záhrade venčíš črepníkových trpaslíkov.
.
***
Obedné zápletky francúzskeho služobníctva:
Predjedlo v prvom chode.
Prvý chod na odchode.
Dezert bez šľahačky.
***
Opisuješ prstom do piesku recept na Písmenkovú polievku:
instantné splynutie dvoch rúk
zalieva sa vyčítavým pohľadom.
Hravé serenády
Na chrbte sa hrá bábkové divadlo; script:
Harlekýn – šašo počmáraný – hladí ti bodkované krídla
Kolombína – z druhej strany – hľadí ti priamo do očí.
„Ach, pánske dieťa, päťadvadsať bozkov, kým nepríde rozkol!“
***
Bože, ja sa ťa otrasniacky hanbím!
Ako dieťa toho bielovlasého muža v červenom obleku,
čo do ruky mi strčil marcipánového Ježiška.
***
Kĺzavý čas vláči vzduchom odkaz štedrých rúk:
„Hej mladý, ruky za chrbát, neprišiel čas sa hrať!“
Tancuj, tancuj! Prevracaj!
Slová i sveter.
Ďalší odkaz zvisle hrudnou kosťou sa plazí:
„Mladý, naspäť za čiaru, opatrenia proti požiaru!“
***
V čertových obrázkoch našla si tešu,
Pikovú dámu vykladáš svojhlavo.
Snárom horeznačky.
***
Rozhovor plynie bez tikania monotónnych digitálok.
Vety nám unikajú ako plyn.
Naháňaš bubliny.
Prásk!
Slová tichoty
V odleskoch večera rozžeravil sa pampúch,
škoricovo hnedý.
Rozprávaš príbehy gastronómie na bielom servise,
prvé podanie.
***
Poháre farbia pery do nezmývateľného bordeaux-va.
Maľuješ špičkou fľakatého jazyka
mreže domáceho väzenia
slasti.
***
V očakávaní, čo opäť prezradí vševediaca krištáľová guľa
nechávaš sa preniknúť vôňou večerných zvonov
skrývajúc sa pod plachtu ako mimóza.
***
Pod tiažou konárov strácaš sa ako sneh spred dvoch rokov,
kamsi na svoje tajomné ostrovy ticha a farieb.
Nepreberné odtiene čiernej a bielej na plátne.
***
Sedem vzdušných zámkov a jeden hrdzavý kľúč.
Pre každú z teba jeden postavený
v každom si v inom svetle
v poslednom celkom po tme.
***
Opäť o bájach gréckych a antických obroch olivových
bude sa ti zdať.
Keď vláčik do hlavy dorazí pod gilotínou únavy
odpadne hlava v perinách.
Žádné komentáře:
Okomentovat