Kávové zrnká IX.

Palach justíce

Palach justície povzdychne si:

"tak ako moja hviezda zažiari,

nech zhorí každá sviňa v talári!"

Deva moderná

Háby 

sú jej 

hobby.

Traja introverti na káve

J. mlčí

U. ho počúva

a Ja si zapisujem.

Slogan

Judášov bozk:

populárny už 2000 rokov.

Snaž sa!

(na margo jednej poviedky)

Po hlave ti neskáču len tí,

ktorým na nej stojíš.

Pojednanie o pánovi Panáčikovi

Predstavujem si pána. Nazvime si ho pán Panáčik. Pán Panáčik je vykrojený z toho istého cesta ako ostatní Panáčikovia. Pohodený slobodne na pekáč, kde sa sám musí obracať, o seba starať.

Najprv len ustráchane pozoruje, čuduje sa. Sleduje ako ostatným Panáčikom začínajú na pekáči rásť brušká, iným zase hlavy. Ako sa zväčšujú a nafukujú. Nestačí im už ich vlastný priestor.

Vtedy sa v Panáčikovi prebúdza závisť. Ó ako len túži mať veľkú hlavu. Byť tak hlaváčom, potajme si praje pán Panáčik. Toho sa chopí už školený hlaváč alebo korporátny pupkáč a láka si toho Panáčik na svoj špekáčik. A hoci bol pán Panáčik donedávna vegetarián, nechá sa naň zlákať. Lebo, hmm, aké sú len tie špekáčiky dobré a lahodné. Špekáčik závisti a neprajnosti vykrmuje mozog pána Panáčika.

Vtedy sa z pána Panáčika stáva obyčajný Pajko. Pajác na pohľadanie. Lokaj. Poskok. No navonok všetkými masťami mazaný boreček. Najmúdrejší medzi múdrymi. Dokonalý odraz svojho pastiera hlaváča. Svojho pupkatého bossa. Pätolízač. Tarzan novodobej džungle. Zabúda, že bol vytrasený ako cigarety. Už je z neho nominant, premiant, patrón, poradcov poradca, zástupca vedúceho. Včera sa triasol ako prichytený onanista a dnes sám na slaninku vábi iných. Sám najlepšie znalý slabostí zavistlivých a neprajných. Vie, že to prázdne vnútro nutno niečím vyplniť a on poskytne recepty ako na to. Povedie. Cestu ukáže.

Poďme sa nakŕmiť. Požerme sa!

Život je ako kartička

Život je ako kartička:

dobité kredity

almužna na byty.

Život je ako kartička:

zľavové kupóny

bez kvetov balkóny.

Život je ako kartička:

alkohol za stravák

zmeškaný ranný vlak.

Život je ako kartička:

žiarivý zlatý kov

 ráno bez bozkov.

Život je ako kartička:

paušály na mesiac

jedlo len na týždeň.

Život je ako kartička:

zadarmo poháre

exitus na sále.

Život je kartička...

Zlým ľuďom

Kam zlí ľudia vodia svoje deti do parku,

a akú lepia známku na obálku?

Aké jedlo si varia k nedeľnému obedu,

a ako zdravia svoju novú susedu?

Kde si zlí ľudia vylievajú žiaľ,

a ako prežívajú radostný ošiaľ?!

Ako zlým ľuďom voňajú kvety,

a ako objímajú svoje usoplené deti?

Kedy zlí ľudia tancujú po lese,

 kam odvracajú pohľad pri kráse?

Ako zlým ľuďom chutí cukrová vata,

a ako vítajú strateného brata?

Koľko kociek cukru kladú si do kávy,

a ako ukrývajú svoje obavy?

Ako sa zlí ľudia prebúdzajú do rána.

a kto ich večer do postele ukladá?

Akú pieseň si spievajú,

keď si slučku na krku uťahujú?

Majú sa ozaj celkom banálne,

keď potom visia tuhí na lane?!