„Si mladá,“ opakujem ti, „nechaj si narásť dlhé vlasy:
- obruby líc
- prikrývky prsníc
Ktoré vždy, v nedeľný obed, splynú s polievkou.
* * *
Francúzi vravia soup du jour, nedoukovia obedná avantúra. No po našom celkom všedne: senobranie.
Kde vek nehrá rolu.
Predstavujem si Ťa (pravda celkom intelektuálne) ho – AHA – nahatú!
* * *
Prednášaš s našuchoreným perím, búchajúc pästičkou do stola:
„Nepoznáš predeľ?! Nedeľu. Nedeľu, nedeľ!“
* * *
Samopašne bosá boríš sa mokrou záhradou. Celkom naľahko len:
- jeden páry očí
- rana, čo ústami voláš
- a plný džbán obrazov dávno minutých
* * *
Báseň je fotka krásnej bledej bábiky na zadnej strane magazínu;
planý prísľub večnosti.
* * *
(Si) posledná lastovička
(čo) obsrala mi balkón
(a) zmizla aj s letom
(niekde) do piñacolády
* * *
Poď sa hlučne babušiť – NEMO – sa ponárať vo vykvasenom mušte.
Zmyjeme zo seba blýskavý pocit viny, veselými skutkami dobrosti.
V kraji, kde klaviristi strieľajú z revolveru bohom zabudnutých fínašov.Bez výstrahy, na tri kroky, cez šatku a to všetko len pre literárnu prechádzku.
* * *
Obťaženú hlavu ponorím do klína tvojej sestry.
Jej svetre voňajú čerstvou kávou a prsty nikotínom.
Pery má bordové frankovkou, čo zapaľuje prínosové pehy.
Nad obočím z detstva tri stehy a dlhočižné mihalnice.
Opravuje mi defekty jazyka a ja jej lepím flajstre na dušu.
* * *
Prechádzam sa s tebou krížom-krážom na krásnom modrom Dunaji.
Do bitky sa pýta Čučko (Valdés),
ale to predbieham.
* * *
Nezabúdaj:
na konci plieska bitch!
Pleskni ju preto prv.
Než-ne.
