Blank Generation

Prázdne ulice prázdnych dní,

samota prázdnych ľudí nás nudí.

Prázdne domy a v nich prázdne rodiny,

plné bordely, kde prejebeš hodiny.

Prázdne mestá a prázdne dediny,

prázdne prefetované prázdniny.

Prázdny je aj Vilo nevinný,

prázdne skorumpované noviny.

Prázdna Ju*ínyová, sračiek plná Bruch*la.

Prázdna fľaška vodky, čo sa vypiť nedala.

Prázdne námestia a vzduchoprázdne školy,

prázdne lúky a na nich vychudnuté voly.

Prázdne knižnice,

a plné vyžírky.

Prázdne matice

a do riti smerujúce vektúrky.

Prázdne zmaľované hlavy,

prázdny je aj otec republiky malý.

Prázdny vládny boľševik,

aj Marián fašistický bojovník.

Prázdne ogrcané úrady,

nekonečne dlhé pekelné rady.

Prázdna posteľ plná krvi,

od nej poslední, ktorí budú prví.

Prázdna situačná komika,

a kráska čo si rozum zamyká.

Neskôr prázdne pohľady,

keď za ňou leštíš podlahy.

Prázdna nekonečná láska medzi nami,

i pokladnička, čo si strážiš medzi stehnami.

Prázdna je aj naša obľúbená putika,

v nej krásna juvenilka čo si s vínom netyká.

Prázdne sú aj tieto rýmy polovičaté.

Všetky myšlienky nedokončené,

no zdarne počaté?

Bolo ťa načase.

Súčasný stav jedným slovom:

Ryža. Samá ryža. Už aj ten neborák, Jozef Mak - človek milionár - sa v nej utopil. Krátko žil, krátko žil, kto mu kvet do rúk vloží?! Nik, azda len ryžovú plantu, zase nohy po kolená v bahne a hnúť sa nedá.

Keď príde obdobie dažďov, samá voda, potom opäť len ryža kde sa pozrieš. Ryža na ulici, ryža v obchodoch, ryža v peňaženke, ryža na obed. Ryža ku ktorej sa túliš večer keď zaspávaš. Masívna ryža v telke, na internete, v práci, po nej, no najmä bez nej. Ryža sa sype ulicami našich mozgovní ako malá lavína odtrhnutá snowboardistom. Ryža lúpaná, sushi, bylinková, žltá. Ryža dlhá, široká i bystrozraká.

Cítiš sa ako vymiškovaný. Slepý túžiaci stratiť sa v ryžovom labyrinte, neplavec vhodený do ryžového bazéna, metajúci rukami, túžiaci po záchrane, no tvoj Mitch Buchannon sa zašíva v nejakej vyžírke. Vieš, že spravodlivosť, tá slepá ryža, ti len ťažko trest vymeria, keď už v kobke dávno si väznený. Ryža je obojpohlavná, je jej jedno, či ju napíšeš s písmenami malými, veľkými, kurzívou, tučnými, či dvakrát podtrhnutými. Ryža je pamäť ktorá nezabúda, lepkavá sorta ničoho, učupená, čakajúca kedy pocíti kvetu - puk, kedy zapučí.

Už chápem prečo sa sype na amerických svadbách, vraví to za všetko. Ryža koniec. Začiatok nových dní – nemastných – neslaných – tých istých ako včera, dnes i zajtra. Pripi si na ne ryžovým vínkom. Prázdnota, ničotnosť, zbytočný človek. Kdeže Jozef Mak, Eugen si a k tomu taký Onegin ryžový. Na čo ťa, si len kolónka vo formuláre, štatista, priečinok prázdny, centové prepitné.     

Netrúchli však bratku, oslaďme si svoj jednochuťový život, spravme si z neho ryžový nákyp. Ja viem mnohí ohŕňajú nosom, tiež nie som fanúšik nákypov. Uvarme si tú ryžu každý po svojom, keď má byť ryža, nech sa ňou aspoň nepodrhneme jak mačence za jari. Ja si ryžu dnes osladím kávou, ale o tom viac nabudúce. O vate a čočke (slovensky šošovici, čo je najbližší významový preklad slova ryža) nechávam priestor pojednať iným spravodajcoch.

Na záver zopakujme jak sa ten stav nazýva: Ryža, rYža, ryŽa, ryžA. Oryza, oRyza, orYza, oryZa, oryzA. Rice, rIce, riCe, ricE. Reis, rEis, reIs, reiS. Riz, rIz, riZ. Arroz, aRroz, arRoz, arrOz, arroZ. Riso, rIso, riSo, risO. Рис, рИс, риС. Rizs, rIzs, riZs, rizS. Pirinç, pIrinç, piRinç, pirInç, piriNç, pirinÇ. 

ryža lúpaná, guľatozrnná, I. trieda