Prišla jar a všetko začalo pučať. Do puče. Ľudia sa melú ulicami osamote spolu. Prečo by sa vlastne nepreháňali, keď je slnečno a pred slnkom je zvyk utekať. Čakám kedy sa postavia na roh ulíc a začnú nahlas vravieť to, čo ich sivé tváre kričia za nich. Máme potrebu sa vyjadriť, prezentovať, najlepšie expresívne.
No vážne, všetci chcú byť vypočutí a nik nechce počúvať (nemýliť si so slovom počúvnuť, vieš, že v tom som bol slabý). V zmysle hesla: „Ja vravím áno a ty taktiež nie“. Každý má slovo, vie všetko pomenovať. No nik nemá uši, vlastne sluch. A tak je počuť z tvárí beztvarý zhluk. V ušiach vata (nečudo). Nemý národ kričí.
Nedávno som zachytil virtuálnu debatu o zisku. Ja ti neviem, prečo si vlastne odišiel do cudziny? Aký majú v trhovej ekonomike názor na zisk? Stále orú na robotníckej triede a bič okolo uší plieska, alebo je honor zamestnávať ľudí a každej kupujúcej k maslu a bagete pribaliť ružičku/karafiát, pánom aspoň ruku stisnúť? Dosto v jednej svojej knižke napísal: „Peniaze sú do kovu vyrazená sloboda.“ Podpisujem sa pod to, pretože sloboda bola v našom krúžku vždy na prvom mieste. (Petraševovcov stále nepopravili, budem ťa o nich informovať, Alexander J. W. sa bol na to kuk.) Počujem tvoje námietky až sem. Máš pravdu zo zrna našej povahy musíme hneď útočiť na každého šikovného, rozumného. Tak radšej mlčím, no milší sú mi tí, čo kážu víno a pijú vodu.
S Lubinkom sme zahájili Prvý jarný marš cez Dunaj a v sobotu idú všetci na trh. Vraj bude dobrý. Minulý rock bol. Stále je tu čo robiť, keď zavrieš oči a necháš si slnkom ohrievať chrbát. Chlieb je všade o dvoch kôrkach. Chýbaš tu brat. Po tvojom návrate prechodíme rodnú hrudu. Poznač si to medzi pojmy, ktoré ostanú pojmami.
Vraj, keď v slove Koskenkorva zameníš dve písmená vyjde ti „dobre strávený čas“. Už o tom písali aj v novinách na strane päť. Hneď vedľa sporo odetej slečny. Vravel si, že u vás sú temer všetky noviny zadarmo, tu zatiaľ s radosťou platíme za tieto. Ozaj, do koskenkurvy tam, kedy sa vrátiš domov?!
S pozdravom
k tvojim slovám ušami otvorený
Luka Džinič – balkánsky trumpetista
V orchestrisku 11
Vyladená Streda
PS: Milada má mladšiu sestru, vraj každá Milada ju má, vedel si to?!
PS2: totok som nedávno napísal: V kruhu
Starecká tvár zavše
pripomína mi detskú.
Prekrývajúci bezzubý úsmev,
trs vláskov jemných
vejúcich na lebke.
