Jesenné kresby – útržky zábleskov

„Si mladá,“ opakujem ti, „nechaj si narásť dlhé vlasy:

• obruby líc
• prikrývky prsníc

Ktoré vždy, v nedeľný obed, splynú s polievkou.
 

* * *

Francúzi vravia soup du jour, nedoukovia obedná avantúra. No po našom celkom všedne: senobranie.

Kde vek nehrá rolu.

Predstavujem si Ťa (pravda celkom intelektuálne) ho – AHA – nahatú!

* * *

Prednášaš s našuchoreným perím, búchajúc pästičkou do stola:

„Nepoznáš predeľ?! Nedeľu. Nedeľu, nedeľ!“

* * *

Samopašne bosá boríš sa mokrou záhradou. Celkom naľahko len:

• jeden páry očí
• rana, čo ústami voláš
• a plný džbán obrazov dávno minutých

* * *

Báseň je fotka krásnej bledej bábiky na zadnej strane magazínu;

planý prísľub večnosti. 

* * *

(Si) posledná lastovička

(čo) obsrala mi balkón

(a) zmizla aj s letom

(niekde) do piñacolády

* * *

Poď sa hlučne babušiť – NEMO – sa ponárať vo vykvasenom mušte.

Zmyjeme zo seba blýskavý pocit viny, veselými skutkami dobrosti.

V kraji, kde klaviristi strieľajú z revolveru bohom zabudnutých fínašov.
Bez výstrahy, na tri kroky, cez šatku a to všetko len pre literárnu prechádzku.

* * *

Obťaženú hlavu ponorím do klína tvojej sestry.

Jej svetre voňajú čerstvou kávou a prsty nikotínom.

Pery má bordové frankovkou, čo zapaľuje prínosové pehy.

Nad obočím z detstva tri stehy a dlhočižné mihalnice.

Opravuje mi defekty jazyka a ja jej lepím flajstre na dušu.

* * * 

Prechádzam sa s tebou krížom-krážom na krásnom modrom Dunaji.

Wie sagen Sie: „an der schönen blauen Donau,“ meine draga. 

Do bitky sa pýta Čučko (Valdés),

ale to predbieham.

* * *

Nezabúdaj:

na konci plieska bitch!

Pleskni ju preto prv.

Než-ne.